SpareOne – investícia do záchrany
Mal som to šťastie patriť k populačnému ročníku, ktorého detstvo sa odohrávalo v znamení dobrodružných komiksov a kníh Jaroslava Foglara. A to preto, lebo v období rokov 1967-1970, keď Foglarove knihy mohli opäť nakrátko vychádzať, som mal sedem až desať rokov. Moji len o pár rokov starší kamaráti ostali foglarovkami nedotknutí, pretože knihy tohto autora boli od roku 1948 až do cca roku 1966 zakázané. Podľa komunistov totiž kazili mládež. A tak moji starší kamaráti spomínajú skôr na Timura a jeho družinu, prípadne na Čuka a Geka. Čo je to oproti takej Záhade hlavolamu alebo niektorým hrôzostrašným epizódam z komiksu Rýchle šípy? Mimochodom, zaujímavé je, že presne pod tou istou zámienkou foglarovky nejaké to desaťročie predtým zakázali aj nacisti. A neskoršie ročníky (pokiaľ nemali starších súrodencov – foglarovcov) sa tiež museli zaobísť bez Foglara a uspokojiť sa s inou detskou literatúrou. Napríklad Troma pátračmi (tých som však žral aj ja, to boli také kalifornské Rýchle šípy!), prípadne legendárnym českým televíznym seriálom Kamarádi (Kamaráti) a podobne. Nie že by som mal niečo proti Kamarátom, veď sa dokonca odohrávajú v prostredí pražskej štvrti Malá Strana, ktorá je pre mňa jednoznačne najkrajším mestským kútom na svete, ale Rýchle šípy to neboli. Už len preto, lebo pri svojich dobrodružných výpravách do rôznych zákutí starobylej štvrte nepoužívali to, čo Foglarove Rýchle šípy – škatuľku poslednej záchrany. Tá predstavovala prvú pomoc v ťažkých situáciách, hoci v nej chýbali prostriedky modernej techniky ako napríklad telefón.
